Nevyspytateľný osud

Ráno som išla do práce lebo musím robiť popri škole aby sme aspoň nejako vyžili. Otec zomre, keď som mala, len 5 rokov a po otcovi ostali, len dlhý a mama nevedela nejako splácať a, keď som mala 18 tak mama dostala porážku a, musí byť pripútaná na lôžko. Keď som dorazila do práce tak reštaurácia bola prázdna, aj keď reštauráciu otvárame až o 8h, ale som išla trochu skorej. „Sofi prečo si tu tak skoro?" opýtala sa ma Brith „Viem, že som tu skôr, ale potrebujem každý cent," vysvetľovala som Brith. Snáď pochopila, že prečo som tu tak skoro. Brith potom už neriešila. Zákazníci postupne prichádzali a ja som sa dala do práce. Brith som nechala robiť papierovačky. Mne to aj celkom vyhovovalo. Brith je majiteľka kaviarne kde brigadujem. Bola ochotná má zobrať aj keď chodím do školy. Išla som ku zákazníkovi, či si niečo objednal. „Dobrý deň objednali ste si niečo?" opýtala som sa ho ako každého zákazníka, keď príde do kaviarne „Veľké presso s mliekom," povedal a ja som sa vrátila dnuka aby som mu mohla spraviť kávu Stále som myslela na mamu musela som nájsť opatrovateľku pre mamu. Platím jej zo štipendiá. Bola ochotná byť s mamou kým ja budem v práci alebo v škole. Káva už bola hotová tak som ju zaniesla zákazníkovi a sadla som si ku Brith lebo takto ráno je ešte málo ľudí. Zrazu mi zazvonil mobil tak som išla k pultu a zobrala mobil na displeji svietil meno opatrovateľky Gül. Gül je mladá opatrovateľka, ktorá pochádza z Turecka a študuje vo Washingtone. „Gül deje sa niečo s mamou?" nič iné ma nenapadlo ako mama „Slečna Sofia vaše mame sa stav zhoršil teraz ideme do nemocnice," keď som sa dopočula čo sa stalo mame tak som sa skoro zrútila. Keby nebolo Brith tak by som určite skončila na zemi. Brithi som vsetko vysvetlila aby vedela, čo sa stalo. Rýchlo som utekala za mamou do nemocnice.